Priatelia ja nenávidím heslá. Zistil som však, že to často nie je ich významom, ale ľuďmi, ktorí sa nimi pýšia. Keď počujem niekoho rozprávať heslovito, akože naoko múdro, a vidím, že dotyčný ešte nepovedal žiadnu svoju myšlienku vraždil by som. Fakt nikomu nechcem kecať do toho ako sa má správať, píš si tie heslá kam chceš, vrav ich komu chceš, nos ich na tričku, ale nevtĺkaj mi ich do hlavy. Prosím ťa, veľmi pekne ťa prosím. Ďakujem. Tiež ťa nenútim čítať tieto riadky, tak ešte raz vďaka.
Exploited spievajú: I believe in Anarchy. Je to smiešne, nie že by to v ich prípade nebola pravda, to asi aj je. Keď vidím, čo sú schopný rozpútať za bordel a nezmyselné, bezduché a bezcieľne rioty pre štýl a imidž, tak klobúk dole! Ale škoda, že si asi zamieňajú anarchiu s anarchizmom. Chceli byť zaujímaví, heslo bolo IN, tak prečo na tom nezarobiť? Veď najlepšie sa zarába na najväčšej chudobe, nie? Veď práve kvôli veľkým prachom založili kapelu, či mýlim sa? Prepáčte, ja obmedzený hlupák.
Nechcem aby ste to pochopili ako nadávanie na komerciu v "undergrounde" a obviňovali mňa samého za komerčného čuráka , píšucého na blog.sme.sk. Neberte to tak. Ja o tom nerád rozprávam, pretože viem, že človek z niečoho musí aj žiť. Ale nie tak okato zarábať na heslách ako punks not dead a i believe in anarchy, to je úbohé. Vôbec nerád ťahám takéto debaty, pretože si myslím, že sú o ničom, kvôli jednej veci: Peniaze hýbu svetom, ak ste si to ešte nevšimli. A nespravíme s tým naozaj nič, keď budeme tvoriť hudbu ako exploited, zamyslieť sa treba, nie hrať formu.